mmmmmmmmi mmmmmmmmmmi

Kissmark 04

7. listopadu 2015 v 21:38 | Azu-mňau |  Kissmark




Ráno bolo tuctové ako každé iné. Zobudil ma budík, umyl som sa, obliekol, spravil desiatu a šiel do školy. Na mojom živote nie je nič zaujímavé. Z toho dôvodu som sa rozhodol, že hneď ako zmaturujem a hádam sa dostanem na vysokú, odsťahujem sa. Chcem ísť čo najďalej od tohto mesta.. Potom začnem naozaj žiť.

Do školy som došiel pomerne skoro, takže som sedel v triede sám. Lakte som si položil na stôl a do dlaní som si zaboril tvár. Na chvíľu sa mi podarilo na nič nemyslieť. Potom do môjho sveta ticha pretrholo hlasné zabuchnutie. Prudko som otvoril oči.
Učiteľ už stál pred tabulou a hodina začala.

V ten deň som akosi nevnímal.. Bolo to zvláštne, ale aj napriek tomu sa zdá, že si to nikto nevšimol a na všetky otázky som odpovedal správne.

Ani neviem ako, ale odrazu zvonilo na obednú prestávku a všetci z triedy zmizli. Teda takmer všetci..

"Tak čo, Kazuki?" posadil sa na moju lavicu Ryo otočený tvárou ku mne, "Ideme?"

Batoh som si vyhodil na chrbát a nasledoval som ho po chodbe, hore po schodoch až sme dorazili k dverám s nápisom 'zákaz vstupu'. Ľahostajne otvoril a podržal mi ich, aby som prešiel prvý. Keď som to spravil, sám vyšiel na strechu a už ma viedol k hlučnej skupinke deciek.

"Ryooo-chaaan~~!" ozval sa chalan s ryšavými vlasmi, ktoré mu trčali na všetky strany, "Doniesol si si hračku?" spýtal sa s vyzývavým pohľadom namiereným na mňa.

Predpokladal som, že sa zasmeje a napokon skončím na ošetrovni, takže keď si vyložil ruku okolo mojich pliec, tuho som zatvoril oči. Ale on povedal, "Dotkni sa ho a zabijem ťa!"

Prekvapene som sa naňho pozrel. Sklonil ku mne tvár a uškrnul sa, ale pôsobil akosi vážne.

"Od teraz bude s nami," oznámil, keď si sadol na zem (strechu) a chrbtom sa oprel o plot. Následne ma stiahol vedľa seba.

Ozvalo sa zborové totálne znudené 'okej' a ďalej sa všetci bavili a jedli.
Sedel som v tichosti a síce som sa zo začiatku cítil nesvoj, onedlho ma to prešlo a začal som sa cítiť takmer až príjemne..

Pozeral som sa ako Ryo otvára tyčinku, ktorú si zobral od chalanovi s dlhými vlasmi. Akoby vycítil môj pohľad, otočil sa ku mne s čokoládou v ústach. Poriadne si odkusol, pričom sa mi pozeral do očí.

"Na," zamumlal a srčil mi tú samú tyčinku do úst. Doširoka som otvoril oči a snažil sa nezadusiť sladkosťou, zatiaľ čo Ryo sa smial až mu slzy tiekli.
Konečne sa mi podarilo odkusnúť si z toho a zvyšok som držal v ruke. Ústa som mal plné tak, že som sa cítil ako škrečok.
To už sa nesmial len on, ale aj všetci ostatní. Horlivo som sa snažil požuť oný kus čokoládového keksu a konečne ho zhltnúť. Akosi mi to však nešlo..

"Pozri čo si spravil!" smial sa ryšavý chalan, "Keď sa zadrhne, tak to bude na teba!!"

Ryo ma potom pozoroval až kým som neprehltol. Videl som, že sa chce zase rozosmiať, ale zakryl to falošným kašlom.

Potom sa rozprávali o škole. Učiteľoch, úlohách a žiakoch. Odrazu si spomenuli na mňa.

"Kazuki, ty si vlastne v rovnakej triede ako Ryo-chan, že?" otočil sa na mňa ten ryšavý, "Musíte si byť dosť blízki, keďže ste stále spolu."

Očami som švihol na stranu, aby som zbadal ako sa na mňa pozerá.. Tmavé oči sa do mňa zavrtávali s nevyslovenou hrozbou, ktroá sa schovávala za vážnou tvárou.
Na prázdno som prehltol.

"Vlastne sme sa začali baviť len nedávno," povedal som rýchlo, "ja sa moc s ľuďmi nebavím." Zahľadel som sa na svoje dlane a kútiky úst sa mi mimovoľne nadvyhli.

"Pfft," prekvapene som sa pozrel smerom odkiaľ prišiel smiech, "Ryo vie byť dosť neodbytný, keď niečo chce, že?" uškŕňal sa dlhovlasý.

"Netrep!" udrel ho menovaný do pleca, "To predsa nie je pravda!"

Strhla sa hádka, ktorá bola prekvapivo harmonická, nasledovaná slabšou bitkou plnou smiechu. Nedokázal som sa ubrániť pocitu, ktorý sa mi zdal úplne neznámy, no mal v sebe čosi, čo ho robilo príjemným..

Ich smiech sa rozliehal všade navôkol, takže keď zazvonilo, takmer som si to ani nevšimol. Ryo ma schmatol za zápästie a trielili sme dole schodmi a po chodbách, pričom 'zvyšok' sme nechali za sebou na streche.

Tentiraz som mohol vidieť ako Ryo rozrážal dvere, len aby ma doslova vhodil do triedy a postavil sa k učiteľovi, aby si nevšimol, že aj ja som meškal.
Profesor mu riadne vynadal a dal mu vyriešiť rovnicu, ktorú on samozrejme nevedel. Učiteľ kričal, v tvári celý červený, Ryo sa tváril nezaujato a trieda sa otriasala smiechom. Napokon ho poslal sadnúť si a pokračoval vo vysvetlovaní rovníc.

Zvyšok vyučovania pletel neuveriteľne rýchlo a odrazu sa všetci balili a vybiehali zo školy. Pobalil som sa, a keď som si vyložil ruksak na chrbát, pozrel som sa poza plece na jedinú osobu na škole, ktorú som poznal.
Akurát ho budila skupinka dievčat, ktoré sa naňho začali hned aj lepiť.

Až vtedy som si uvedomil aký je vlastne populárny. Je pravda, že je zábavný a zrejme aj priateľský (k ostatným) a tiež vyzerá veľmi dobre.. Takže by bolo divné, keby nebol obľúbený.

Pomalým krokom som vyšiel z budovy.

"Hej," ozval sa z ničoho nič čísi hlas, "Kazuki!"

...



Nasledujúca kapitola
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama