mmmmmmmmi mmmmmmmmmmi

Odhodené sny 1

18. prosince 2013 v 19:09 | Azu-mňau |  Odhodené sny

Odhodené sny
Bábka z vitríny




...Slúžka potiahla za reťaz. Tá zacingotala a prerušila tak, ticho ktoré sa náhle rozhostilo v obrovitej sále.
So sklopeným pohľadom som vykročila vpred. Počuť bolo len jemné klopkanie baleríniek na zlatej, lesklej podlahe, šuchot látky, cingot reťaze a moje splašené srdce.
Zastala som asi zo päť metrov od kráľa. Nevšímala som si ako sa odrazu sálou rozoznel šum, keď si ľudia šeptali svoje názory na moju osobu, len som tam tak stála a čakala na rozkazy.
Nečakala som dlho. Kráľ sa po dlhých sekundách chraptivo zasmial, "Tak synak, čo povieš?"
Ozvalo sa takmer nečujné odfrknutie, "Čo mám na to povedať? Ani len jej nevidím do tváre," ozval sa arogantne, "Nech zdvihne hlavu aby sme aj niečo videli," rozkázal so slabým smiechom.
Na zemi sa odrážal kráľov odraz, takže som jasne videla keď pokynul rukou, na znak toho aby som poslúchla. Zadržala som povzdych a čo najpomalšie som zdvihla hlavu.
Neviem na čo im bude, vidieť mi do tváre, keď mi takmer celú polku zakrýva taká tá rúška (viete, aby nebolo vidieť tú jazvu cez oko), s všemožnými ornamentmi, čipkou a kto vie, čím ešte a aby sa nepovedalo, slúžky mi prameň vlasov učesali tak, aby to celé zakryli.
Síce do teraz neviem, čo ľudia v tej chvíli ako som zdvihla hlavu videli v mojej tvári, ale oči sa im rozšírili a v tvári sa im zračili črty prekvapenia.
Zostala som tam stáť peknú chvíľu, než sa kráľ znova ako prvý spamätal, zoširoka sa usmial a očividne nadšene, prehodil, "Tak? Už jej do tváre vidíš. Tak už povedz či sa ti páči a nenapínaj ma!"
Princátko sa na mňa uškrnulo, "Ujde to," prehodil uštipačne.
Neriešila som to. Udržiavala som si svoj, nič nehovoriaci pohľad. Prečo by som mala riešiť sprostého, rozmaznaného zasrana?
Neviem na čo by mi to bolo dobré, akurát by som z toho mala problémy. A o tie, taktiež nestojím.
Po prvý raz za celý večer, som sa pohla z vlastnej vôle a to tiež len na to, aby som si prsty jednej ruky, zahákla do prstov druhej ruky.
Okolo mňa sa rozhostila dobrá nálada, konverzácia sa stále dookola točila okolo dievčaťa-darčeka. Ľudia neustále, počas rozhovorov po mne zvedavo pokukovali, usmievali sa na mňa, niečo si šepkali, no a takýto bol vlastne celý večer. Kráľ ma počas večera zavolal k sebe, aby sa mnou vychvaľoval, pri čom hrdo vypúčal hruď,- akoby som bola niečo čo on sám vytvoril.
Za celý ten dlhý večer som sa ani raz neusmiala, ignorovala som otázky smerované na mňa,-čo kráľ ospravedlňoval tým, že vraj som si ešte neprivykla na nové prostredie.
Vlastne by sa to celé dalo zniesť, keby som na sebe po celý čas necítila jeden pohľad, ktorý akoby mi prepaľoval dušu.
Keď kráľ povedal aby ma odprevadili slúžky do mojich komnát, uľavilo sa mi, že by som sa dokonca aj rozbehla, ale bohužiaľ som si až príliš uvedomovala tri hlavné fakty.


Za 1.-bolo by to nad mieru nevhodné,
za 2.-Netušila som kde to vlastne je,
no a za 3.-tu bola tá otravná zlatá reťaz, tiahnúca sa cez celú sálu a spočívajúca na mojom útlom krku.


Kvôli tomu som sa ovládla, uklonila sa a v sprievode slúžok, sa odobrala do komnát. Všetko by bolo fajn, keby sa za nami neozvalo hlučné, ' Tiež už pôjdem do svojich komnát ' a následne na to, sa k nám nepridal ten blonďatý fagan.
Oh áno. On má taký ten 'pravý rozprávkový' vzhľad princa. Blond vlasy rozhádzané všetkými smermi, modro-šedé oči, arogantný úsmev,-no proste všetko čo k tomu patrí.
Keby na mňa aspoň nečumel, alebo sa mi furt nelepil na päty..oh..zabudla som. Ja mu teraz patrím.
Tento fakt čo mi tak "rýchlo" došiel, ma ohúril na toľko že som zostala stáť na mieste, čo si očividne nikto nevšimol, takže ma tá reťaz napokon prudko stiahla na chladnú zem.
v krku mi nepríjemne pulzovala krv, a z úst sa vydralo zachrapčanie.
Princ sa povýšenecky uškrnul, ale aj napriek tomu sa pobral smerom ku mne. Natiahol ruku k mojej tvári, no keď sa mi do nej zahľadel, ruku stiahol. Jemne si odkašlal, a pokynul slúžkam nech ma odvedú do komnát.


Tú noc som už neuvažovala nad tým kam ma to vlastne zaviedli. Moju myseľ pohltila celkom iná vec. Premýšľala som nad tým aký chlad sa vo mne nazbieral, keď ešte pred pár týždňami som bola to dieťa, chovajúce v sebe nádej. Kedy som tak stratila to dieťa v sebe--?
Sem ma priviedli deväť ročnú. Držali ma tu a ako dvanásť ročnú zo mňa urobili narodeninový darček. Urobili zo mňa domáce zvieratko..
Schúlila som sa do klbka a pomaly sa poddávala ríši snov..


Vlastne v tom sne nebolo nič. Teda lepšie povedané, bola tam len zlatá vitrína, obklopená temnotou. Ale nebola prázdna.. bol v nej človek..alebo lepšie povedané bábka.
Tá bábka..som---ja...?


Prudko som otvorila oči. Dych som mala prerývaný, na tele mi nabehli kvapôčky potu.
Oblialo ma tlmené svetlo z ranného slnka, rysujúceho sa za oblokom.
Až teraz keď som sa zahľadela na priestrannú miestnosť, som si uvedomila že má dve obrovské okná otočené k modravému, žiarivému moru, rozprestierajúcemu sa všade, kam až ľudské
oko dovidí.
Každému by to svojou krásou vyrazilo dych, a hoci mne to tiež dych vyrazilo, nebolo to úžasom, ale prekvapením.
Netušila som že tu je more, ale omnoho viac ma ohromilo zistenie, že moja izba je tu pravdepodobne preto, že je to niečo ako ohradenie. Na oknách nie sú mreže, ale keby skočím dole, v pokuse o útek, je takmer isté že ma to zabije.


Keby sa za dverami neozvalo zaklopanie, asi by som tam ešte hodnú chvíľu čumela do blba, akoby mi preplo (a od toho som tiež nebola ďaleko).
Ten kto klopal, sa ani len neunúval počkať na odpoveď. Mohutné dvere sa otvorili a v nich stála žena. Bez jediného slova sa mierne uklonila, prešla cez miestnosť a na operadlo stoličky zložila nejaké kusy oblečenia. Následne sa rýchlym krokom odobrala k odchodu, pri čom mi venovala pohľad. Tá krátka chvíľa keď sa naše oči stretli, úplne postačila na to aby som jej v nich videla bolesť, smútok a zmätok..
Dvere sa nečujne zavreli a ja som osamela.
Nechápala som, prečo sa na mňa tá neznáma žena takto pozrela. Nemohla som zahnať ten pocit, že vyzerala akoby videla niekoho známeho..
Muselo sa mi to zdať. Pomyslela som si napokon a pobrala sa, ultra pomalým krokom ku kope oblečenia.
Nijak extra ma nezaujímalo, do čoho ma plánujú navliekať, takže som to neriešila a obliekla si to.
Šaty mali mierne poodhalené ramená, obopnuté kvetovanou čipkou, odtiaľ sa nápadne rozširovali do nazberaných rukávov, ktoré sa následne znova zužovali, zakončené rovnakou čipkou ako okolo pliec. Trup bol stiahnutý, rozširujúci sa do dola. A spod sukne trčala belavá spodnička. Mykla som nad tým plecom, obula si biele boty a odobrala sa smerom k sále.
Cestou som si tmavo hnedé vlasy, zviazala do chvosta.
Bez klopania som vošla do miestnosti, kde som typovala že bude jedáleň. Typla som si právne.
Pri stole bolo plno. Zostávalo len jediné voľné miesto, pri chalanovi, ktorého som nikdy predtým nevidela.
Zostala som teda stáť, premýšľajúc, či by som mala nečujne odísť, alebo sa proste len posadiť.
To už si ma všimol kráľ, "Hahaha, my o vlku--" nedokončil sa znova sa zasmial, pri čom pokynul aby som pristúpila. Keď som tak urobila, otočil ma k pánovi, sediacemu po jeho ľavici.
Ten sa užasnoto uškrnul. Vyzeral byť z vyššej vrstvy. Prepychový odev v červenej farbe, hustá špinavá blond štica, tmavé oči.
"Je ešte krajšia ako ste vravel," poznamenal tichým hlasom, "Onedlho bude súca na vydaj," poznamel a pohľadom skĺzol po mojej postave.
Kráľ sa zamračil, "Na čo tým narážate?"
"Oh, na nič, vaša výsosť. Ja len vravím, že je vo veku môjho syna," 'nenápadne' šťuchol do chlapca vedľa seba. Ten sa postavil a zdvorilo sa uklonil.
"Viete, myslel som, že by bolo milé, keby sa naši synovia spolu spriatelili."
Kráľ sa usmial, "Áno, to by vskutku bolo milé," pritakal, "Yuu!" zavolal na svojho syna kráľ.
Mladý princ podišiel a na znak pozdravu, sklonil hlavu a následne ju zase vztýčil.
V duchu som sa uškrnula. Yuu. To sedí. Vznešený.
"Veľmi ma teší, Princ Yuu," pozdravil zdvorilo druhý chlapec, "Moje meno je, Toru.."
Toru znamená... more..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rea Rea | Web | 22. prosince 2013 v 15:02 | Reagovat

Páni! Píšeš strašne zaujímavo. Ten príbeh ma úplne pohltil. Toru sa mi zatiaľ viac pozdáva ako ten princ :D. Uvidím ešte ako sa to vyvinie. Budem vyčkávať na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama